© The Johanesville Times 
První ciabatta v domácím provedení (otevře galerii do nového okna)První ciabatta v domácím provedení

Soľ nad zlato

[20.10.2003]

Konzumný, rascový, grahamový, žitný, celozrnný, slnečnicový, domáci... to sú chleby, z ktorých si môžeme doma vyberať v obchode. Majú chrumkavú kôrku a (väčšinou) lahodnú "chlebovú" vôňu.

Preletíme pár tisíc kilometrov za niekoľko hodín a čaká nás v tomto smere viacero prekvapení. Nenájdeme regál plný voňavého chleba a koše rôznotvarého pečiva, ktoré si môžu nakupujúci sami vybrať (najlepšie holými rukami) a dať do sáčku (ktorý je obvykle menší,ako chlieb). Tu sú všetky chleby v obaloch patričnej veľkosti a aby sa lepšie ukladali do regálu, tak majú tvar kvádra. A tých druhov, čo tu majú... na každom obale iný názov, iný obrázok... ale pod nimi bohužiaľ stále to isté. Svetlohnedá kôrka (nieje to dobrý názov, ale neviem, čo iné by som mala použiť) na omak mäkká a chrumkavosť tu radšej ani nebudem spomínať. Tak takovouhle kůrku v amerických obchodech jen tak neobjevíte (otevře galerii do nového okna)Tá najväčšia bomba je ale ukrytá v hlbinách. Američania používajú pri pečení chleba miesto soli... cukor. Všetky tieto chleby, ktoré sme doteraz videli, sú sladké. Konzistenciou a aj chuťou pripomínajú našu vianočku, ktorú sme ako deti jedli s marmeládou a zapíjali kakaom. Poviete si: "No tak čo, budem jesť stále vianočku. Veď to nemôže byť až také strašné." Mne sa ale v mysli vynárajú niektoré obrazy z rozprávkovej klasiky "Byl jednou jeden král" Sedel so svojím dvorom okolo prestretej slávnostnej tabule ale nikto už nemal chuť na krásne zdobené torty, zákusky a jedlá bez soli. Rybacia pomazánka na vianočku, praženica s vianočkou, vianočka s maslom a so šunkou, so syrom, vianočka vo vajíčku... Veru, Maruška, mala si pravdu... Vráť sa!! V "krajine zlata" nevedia posoliť chlieb...

A ako sme si poradili? No, najprv sme "očuchali" všetky chleby v regále, aby sme zistili, či aspoň jeden nevonia inak ako sladko. Potom sme v úplne inom oddelení obchodu našli malý regálik, ktorý nás zachránil. Boli v ňom klasické francúzske bagety a chlieb, ktorý sa podobá našej veke a tu ho nazývajú "french bread" (francúzský chlieb). Okrem toho som sa už dvakrát pokúsila o upečenie ciabatty, ale je ešte čo vylepšovať. | No dúfam, že nás doma privítajú podľa starého zvyku chlebom a soľou...